Pod Tatrami sa pobeží už 40. ročník jedného z najznámejších pretekov na Slovensku.

Pridané: 5.7.2017 14:00:09

05 Júl 2017

Malý štrbský maratón (MŠM) začal písať svoju históriu v roku 1977 a jeho vznik je nerozlučne spätý s bežcom zo Štrby Pavlom Erdziakom. Prezradil, prečo sa podujatie rozhodol zorganizovať, ako vyberal trať a prečo sú podľa neho tieto preteky aj po takom dlhom čase stále populárne.

Pod Tatrami sa pobeží už 40. ročník jedného z najznámejších pretekov na Slovensku.

MŠM sa 9. júla pobeží už po 40. raz. Ako si spomínate na jeho prvý ročník?

V tom období bol v okrese Poprad jediný beh pre verejnosť a to 22 kilometrov dlhá Tatranská magistrála cez štít Ostrva, čo bola horolezecká zaberačka. Keďže ma bavilo behanie, štvalo ma, že okrem toho žiadna iná motivácia pre účasť na pretekoch v našom okrese nebola a nie každý bol ochotný pre ne ďaleko cestovať. Aj toto spôsobilo založenie novej tradície. Bolo to v období svetového boomu behania pre zdravie. Veď je to prospešný, ekonomicky nenáročný a každému človeku dostupný šport, závislý iba od jeho vôle. Tomuto pravidelnému pohybu pre všetkých ľudí sa aj v československých médiách robila pomerne veľká osveta. Vznikali bežecké kluby Ligy 100 aj nové preteky. Vychádzali celoštátne kalendáre masových bežeckých podujatí i špeciálny časopis Maratón. Moje dôvody boli aj dať motiváciu začiatočníkom z regiónu a privítať najlepších vytrvalcov v obci. Československí reprezentanti k nám chodievajú od premiéry a zahraniční bežci od druhého ročníka.

Rozhodli ste sa pre trať s celkom netradičnou dĺžkou 31 kilometrov. Pre rekreačných bežcov to môže byť trochu priveľa, naopak, pre maratóncov zase primálo. Neobávali ste sa, že radšej uprednostnia iné preteky?

Smerovanie trate som zvažoval dlho a rozmýšľal, na ktorú stranu zo Štrby to dať. Okolie som dobre poznal, na bicykli som to mal "zmáknuté". Nakoniec som sa rozhodol, že najlepšie to bude do Liptovskej Tepličky a späť, pretože tam je menšia premávka a aj keď je to po asfalte, väčšinou sa beží cez les. Teda v príjemnom prostredí, v údolí medzi Vysokými Tatrami a Kráľovou hoľou a pri spätnom behu s panorámou našich veľhôr. Zvažoval som to "natiahnuť" aj na normálny maratón ešte cez susednú obec Šuňava, ale to by bolo pre členitý terén už príliš náročné. Ostalo to medzi Štrbou a Liptovskou Tepličkou, čo je 31 kilometrov aj niečo. Dobre sa tam behá a mnohí si to pochvaľujú. Teší ma, že do Štrby chodia viacerí Bratislavčania, aj keď oveľa bližšie majú iné behy.

Nakoniec ste teda zorganizovali taký ľahší maratón...

Dĺžkou ľahší maratón, ale výborný test pre tých, ktorí idú prvýkrát bežať v októbri Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. MŠM má stály termín v druhú júlovú nedeľu. Keď ho začiatočníci zvládnu, vedia, že už si môžu trúfnuť aj na maratón v Košiciach.

V súčasnosti sa však v Štrbe beží aj veľmi populárna desaťkilometrová trať...

V roku 2000 sme sa rozhodli, že dáme šancu aj tým, ktorí buď s behaním začínajú, alebo sú už seniori, ktorí si zo zdravotných alebo iných dôvodov netrúfnu nastúpiť na plnú trať. Okrem toho máme dlhodobo aj kategórie pre deti, takže ide o podujatie pre celé rodiny.

Beh prežíva na Slovensku boom, v podstate každý víkend sú niekde preteky. MŠM sa napriek tomu nestratil. Každý rok hlásite rekordný počet účastníkov. Čím to je, že bežci pod Tatry stále prídu?

Minulý rok sme mali viac ako šesťsto pretekárov z deviatich krajín sveta. Naším cieľom od začiatku bola maximálna spokojnosť účastníkov, to znamená, že sme naozaj mysleli na bežcov. Mal som bohaté skúsenosti z pretekov a vedel som, čo ma potešilo alebo nahnevalo. Vytvorili sme také podmienky, aby bežci mali záujem sa vrátiť. Od prvého ročníka je každý jeden kilometer trate značený, čo nikde inde v ČSSR nebolo. Máme sedem občerstvovacích staníc a keď sú horúčavy, tak hasiči vytvoria na trati 20-metrovú vodnú clonu. Kým neboli v kultúrnom dome sprchy, teplú vodu s namontovanými sprchami sme iba na ten deň bežcom rúrkami cez stenu dotiahli zo susednej budovy. V našich historických tabuľkách sa podľa najlepšieho času nájde každý, aj keď ho zabehol pred, neviem, koľkými rokmi. Všetko som to v minulosti "klepal" na stroji, dokážeš si predstaviť? Častí účastníci majú zo Štrby veľa suvenírov.

Jeden ročník behu sa však neuskutočnil. Prečo?

V roku 1997 nebol z organizačných dôvodov. Ja som už nebýval v Štrbe a zodpovední sa neskoro spamätali či pozabudli a teda obec s podujatím nepočítala. Boli nejaké komunikačné nedorozumenia a narýchlo už nebol čas to k spokojnosti pripraviť. Napriek oznámeniu, že preteky nebudú, piati prišli a 31 km trať si solidárne odbehli! Zaujímavé je, že rok predtým mesačník Slovenská atletika organizoval anketu o najpopulárnejší beh u nás. MŠM ho vyhral pred Rajeckým a Košickým maratónom. To ma veľmi potešilo, že takto si to niektorí ctili. Napriek tomu, že Štrba vyhrala, v roku 1997 sa nebežalo. A to bolo po veľkolepom 20. ročníku, keď najlepší bežci boli pred stupeň víťazov dovezení v koči s vyštafírovaným konským dvojzáprahom.

Tento rok máte v Štrbe jubilejný 40. ročník podujatia. Pripravujete niečo špeciálne?

V posledných rokoch patrí MŠM medzi päť bežeckých pretekov vo Vysokých Tatrách, kde je päť medailí, ktoré sa dajú spolu vyskladať. Je to séria behov Tatry v pohybe Prestige Tour. Neorganizujeme podujatie len pre bežcov, ale na desať kilometrov súťažia aj chodci nordic walking. Nikdy to nebolo o tom, že si len spravíme čiarku a máme ďalší ročník za sebou. V obci je to športový sviatok, na ktorom sa podieľa viac ako sto dobrovoľníkov. Štrba ako prvá z organizátorov behov v ČSSR dávala všetkým účastníkom fotografie zo štartu, účastnícke listy, tričká, neskôr finančné ceny, obrázkové farebné čísla z jemnej látky a s čipom. Na prezentácii v kultúrnom dome mnohí obdivujú plagátovú galériu aj bohatú dokumentáciu v dvoch kronikách. Účastníci 31. ročníka dostali knihu 30 rokov Malého štrbského maratónu.

Zdroj: TASR. Všetky práva vyhradené.

 

Táto stránka používa cookies. Viac info